Kde sa piesok lial a Hron sypal… … v rodnom kraji udatneho rytiera Dalibora, uprostred malinovych lesov, bola raz jedna rozpravkovo vyhodna chata Poniklec (vdaka Luci). Viac ci menej zdravi, menej ci este menej dochvilni, vydali sa k nej putnici z celej krajiny hladat jedno neobycajne kralovstvo. Kralovstvo nie zo zlata, striebra ani drahych kamenov, ale ovela vzacnejsie…
Niesli sa o nom precudesne chyry: Vraj iba ten, kto sa narodi znova, moze don vstupit, prvi su v nom posledni (povzbudenie do sportovych aktivit?) a deti ho poznaju (provokacia?).
Pre svet blaznovstvo, ale “my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktory je z Boha, aby sme vedeli, co vsetko nam je z milosti darovane od Boha.” A to je pokoj, radost a spravodlivost v Duchu Svatom.
Tak dakujem vam vsetkym, ze som mohla byt s vami a ucit sa, kam patrim a co mi patri v Panovi. Je to ta najkrajsia rozpravka, lebo mame najlaskavejsieho krala :-)
Najnovšie komentáre