uz ani neviem kolko dni prešlo odkedy sme sa rozlúčili, ale spomínam často.prežila som s vami neuveritelný čas.v nádhernej prírode,to nezabudnem jak tam bolo krásne,v super chate a s vami.tak vás mám velmi rada vsetkých, sa teším že som sa cítila naozaj ako v tíme, tíme božich hrdinov!!spominam na slová…

ako sa vám darí stát v slube ktorý sme dali bohu? ako sme mu blízko? učíme sa počut jeho najtajnejšie tužby? a vykračujeme s vierou , poslusnostou a laskou aj ked je pred nami nepriatel? podobame sa viac a viac ester?? mame odvahu byť sami sebou viac ako pred tým ? stale sa necitim ako hrdina..a padam vo vela veciach, stale sa ucim mat odvahu byt niekedy sama sebou,obcas to nie je tazke a niekedy az prilis.. obcas robim kompromisi ktore by som najracej nerobila… ale vzdy znova si pripominam aky je moj boh.a ja ho tak strasne milujem a som vdacna ze ma pre mna vzdy milost..tak vstavam kazde rano s milostou a novou nadejou ze dnes opet chcem priniest mojmu kralovi to po com tuzi.

ako sa dari tebe ??