Čauko, to je len taký vtípek na začiatok, niečo z mojej momentálnej „brandže“!
Myslím, že to nekonečné hľadanie naj letnej fotky máme za sebou, som šťastná, že som sa mohla podielať ako modelka na víťaznej fotke Venuša… ten názov mi nepríjemne pripomína jeden smradľavý ženský čaj z čajovne… ale neva. Výherci získavajú dovolenku snov v Monaku a k tomu 20 litrov na ruku. Fajn, to by sme mali, takže presúvam naše „fórum“, ako to Romana pekne nazvala trošku vyššie.
Som neuveriteľne šťastná, že som dnes nestihla školu, a tak si vás môžem čítať. Fakt ma to povzbudilo. Práve to teraz potrebujem. Mám taký zvláštny pocit, že môj mozog čochvíľa praskne a vysype to celé haraburdie von. Fakt, myslela som si, že je to super stále niečo robiť a sa tu angažovať a čo ja viem čo… A určite je, ale Pán mi ukazuje, že na to najdôležitejšie často zabúdam. Nedávno sa mi stala taká blbá „kuriozita“ v práci. Domov som prišla úplne zdeprimovaná, ľahla som do postele a pýtala som sa Boha, prečo to dopustil. A ako sa to vždy stáva, odpoveď mi hneď napadla. Magdi, akosi si v tom svojom náhlení a sebestačnosti zabudla, že si závislá na MNE – to akože na Bohu. Bolo to tvrdé, ale poučné. A tak som Mu vyznávala svoju oddanosť, to že Mu patrím… tak ľahko sa mi zabúda, že je to celé o Ňom – celý môj život, každý de
Najnovšie komentáre