Peter Škrovan píše,

apríl 2, 2010 @ 19:43

Dobré Slovo. Je to naozaj obraz toho Ježiša čo má ohnivé oči a z úst mu ide ostrý dvojsečný meč.
Sen čo mal zobrazuje Krista ktorý vzbudzuje báze

svieži vietor píše,

apríl 20, 2010 @ 14:02

„Túto nedeľu som mala knedlík v krku. Miguel hovoril o svojom sne, v ktorom prišiel do jeho zboru cudzinec, spriatelili sa, ale po čase robil veci inak, ako boli zvyknutí. Nakoniec došla konfrontácia, ktorá rozdelila zbor. Vystresovaný sa prebudil a Boh mu vravel niečo ako, keby som prišiel do tvojho zboru, možno by si ma nespoznal. Ježiš nebol sladký, priniesol pravdu, spravodlivosť a nahlas o nej hovoril a žil podľa toho. Priniesol rozdelenie do cirkvi(Luk12:51).“

Magda, opýtaj sa prosím Miguela, či by sa ten sen mohol týkať aj niektorého iného zboru, napríklad na Slovensku…, mám také vnímanie, že áno.
ďakujem, a ďakujem aj tým ktorí reagovali alebo zareagujú,
Dalibor

svieži vietor píše,

apríl 20, 2010 @ 20:40

Veru, dobrá otázka, a na dobré otázky, alebo príspevky, je dobré nezabúdať; som rád že celá cirkev, kdekoľvek na svete môže počuť prorocké posolstvo od Pána a tak sa môže držať Jeho pravdy a spravodlivosti.
Pozdravujem Miguela, je to milosť od Pána, keď ukazuje vopred svojmu služobníkovi možnú realitu v zbore radšej vo sne.

Marian píše,

apríl 23, 2010 @ 23:57

Magda, ty sa nezdáš, ale ty ideš vo svojej viere fakt do hĺbky. Vieš, že toto je jedna z mojich hlavných tém na premýšľanie už dlhé roky? Často si kladiem otázku, čo viem o Pánu Ježišovi naozaj a čo sú predstavy typu „čo sa babe chcelo, to sa babe snilo“.

Pekne túto tému spracoval Dostojevskij v románe „Bratia Karamazovci“. Na asi desiatich stranách tam spriada úvahy o tom, ako by dnešná pravoslávna cirkev privítala pána Ježiša, keby znovu prišiel na svet. Jeho riešenie je, že by sa kdesi z lona duchovenstva vynoril Veľký Inkvizítor, ktorý by pánu Ježišovi vysvetlil (naozaj vysvetlil a dobre zdôvodnil), že má veľmi rýchlo zaliezť niekam do kúta, inak ho budú musieť znovu ukrižovať.

Keby som bol kazateľom, dosť by som sa obával, či moje deti veria naozaj, alebo sa len tak tvária, lebo keby ako kazateľove deti neverili, bolo by to trápne. Vidím, že Igor túto starosť mať nemusí. Super.

Marian

babička píše,

máj 6, 2010 @ 22:20

Milá moja cudzinka odnaproti, chcela by som sa Ti poďakovať za Tvoje obšírne ohlasy z ďalekého Talinu. So záujmom som čítala Tvoje príspevky na blogu ako i v našom Zboráči. Umožnila si nám poznať Tvoj svet v tej severskej diaľave, ktorý bol v mnohom iný, a predsa v niečom podobný. Cením si,že si sa neuspokojila len priblížením opisu krásy starobylého mesta, jeho života, jeho zvlášťností, ale ukázala si nám i Tvoj život s naším Pánom , vzdialenosť od domova Ti umožnilo vidieť seba ale i náš zbor z iného uhla,mohla si mnohé lepšie chápať i porozumieť.I mnohých z nás si vtiahla do svojich úvah a rozjímaní. Ďakujem Pánovi Ježišovi za ochranu a spoločnosť počas pobytu mimo domova, že Ti už poznané umožnil pochopiť plnšie a celistvejšie,že sa vraciaš domov zrelejšia a vyrovnanejšia a obohatená o nové zážitky. Vďaka, urobila si nám veľkú radosť.