V piatok sme boli u Mišunovcov na návšteve. Zažili sme tam riadne hudobnú chvíľku.
Anka (mamina) nás najprv tieskaco dupaco búchaco rozcvičila.
Potom nás musela uspávať, aby sme sa nepozerali, aké tóny hrá, či vysoké a či nízke.
Či sa tulipán otvára, alebo zatvára, či šarkan stúpa, alebo klesá.
Potom nám povedala príbeh o Beethovenovi,
ktorý mal strašne rád hudbu a počul ju, aj keď nepočul.
Ktorý bol na všeličo odvážny ale bál sa povedať dievčaťu, ktoré mal rád, že ju ľúbi a preto jej zložil skladbu.
A kúsok z nej nám Anka zahrala. A potom sme iný kúsok hrali na klavíri my.
Potom sme si zahrali na všeličom a potom sme si akože zahrali na všeličom.
Dve pesničky nám zahrala aj Emka s Lulinkou.
A potom sme im zatlieskali.
Tlieskali sme im aj druhý krát, lebo mali narodeniny.
A tak sme nakoniec oslavovali.
A tak sme Anke, Emke aj Lulinke veľmi vďační za takú peknú a hudobnú chvíľku.
M+I