Ahojte, veľmi vás pozdravujem. Skúsim aspoň trocha napísať, ako sa mám… Verím, že v doma je dobre. Mám tu takú školu života. Naše dni sú veľmi plné. Vstávame o siedmej ráno, každý niečo upratuje. Celým dňom sa tiahnu vyučovania a hodiny osobného štúdia. Vyučovania sú úžasné – zatiaľ sme mali skutky, knihu ester, homiletiku, kulty a herézy, tvorivá služba. Nachádzam tu veľa odpovedí a je úžasné môcť a musieť! tráviť čas v Božom slove. Deň začíname zhromaždením a končíme modlitbami a chválami. Trikrát týždenne máme trojhodinové “practicals”, čo znamená čokoľvek od umývania byciklov, cez prácu na záhrade až po čistenie žumpy. Seriózne! Máme veľmi prísne pravidlá – musíme byť dochviľní, večierka o jedenástej, nikde si nič nenechaj položené, žiadne online filmy, žiadne sťahovanie, laptop používaj iba v týchto hodinách, kamaráť sa so všetkými rovnako – žiadne skupinky… Po týždni som si povedala, okej prežila som tento tábor a teraz chcem ísť domov. Ale nie nie. Ešte veľa pýchy a človečiny vo mne musí umrieť. Oni sami sami hovoria, že IBTI každého pomele ako mlynček na mäso. IBTI je úžasné miesto, kam prichádzajú ľudia s túžbou odovzdať svoj život Bohu k službe. Mnohí sú veľmi chudobní a nemajú skoro nič. Učí ma to vďačnosti. Vysoká koncentrácia takýchto ľudí z rôznych krajín (Španielsko, Taliansko, Bulharsko, Belgicko, Francúzsko, Mexico, Sri Lanka, Pakistan, Malta…) robí dobrý vzduch. Ale ani najoddanejšia túžba ešte nerobí ľudí svätými. Preto je naše spolužitie stálym bojom. Navyše bývame všetci na jednom mieste – takže sa nikam neschováš. Je fascinujúce, koľko vecí sa človek nemôže naučiť iba tak doma pri čítaní knižky ale potrebuje spoločenstvo ľudí, ktorí mu pritom nastavujú zrkadlo. Veľa ku mne Pán hovorí – cez vyučovania aj cez obyčajný život. Predstavte si, že musíte tri hodiny luxovať izby. To som nikdy nerobila. A ešte sa ma pýtajú, či si to užívam. Cez to všetko mám rada chvíle keď som len Boh a ja. Vtedy som zlomená a viem, že ho môžem stále viac a viac milovať a spoznávať.

A myslím na vás. Dnes mám reťazový pôst. V štvrtok sa rozhoduje o škôlke. Myslím na našich chorých. Veľmi vás pozdravujem.