V piatok sme boli u Mišunovcov na návšteve. Zažili sme tam riadne hudobnú chvíľku.
Anka (mamina) nás najprv tieskaco dupaco búchaco rozcvičila.
Potom nás musela uspávať, aby sme sa nepozerali, aké tóny hrá, či vysoké a či nízke.
Či sa tulipán otvára, alebo zatvára, či šarkan stúpa, alebo klesá.
Potom nám povedala príbeh o Beethovenovi,
ktorý mal strašne rád hudbu a počul ju, aj keď nepočul.
Ktorý bol na všeličo odvážny ale bál sa povedať dievčaťu, ktoré mal rád, že ju ľúbi a preto jej zložil skladbu.
A kúsok z nej nám Anka zahrala. A potom sme iný kúsok hrali na klavíri my.
Potom sme si zahrali na všeličom a potom sme si akože zahrali na všeličom.
Dve pesničky nám zahrala aj Emka s Lulinkou.
A potom sme im zatlieskali.
Tlieskali sme im aj druhý krát, lebo mali narodeniny.
A tak sme nakoniec oslavovali.
A tak sme Anke, Emke aj Lulinke veľmi vďační za takú peknú a hudobnú chvíľku.
M+I
O hudobnej chvíľke.
igor píše,
marina píše,
jeeej, to muselo byt nadherne…hned by som sa ku vam pridala…
Miša píše,
No aj ja. Teda, je pravda, že sa mi zo školy nechce preč, ale do takejto škôlky by som sa hneď vrátila…aj s mojím hluchom.
crmka píše,
Ked som po prvy krat videla, ako anka uci, bola som az dojata. Velmi citlivo a zabavne, radost sa ucit :-). Myslim, ze deti si to mohli fakt uzit.
ivca píše,
a presne take to bolo…
citlive, radostne, zabavne, múdre a ne konci chutné…
a marínka…pridaj sa k nám…
paula píše,
no krásne. ach :)
Pridaj komentár
Musíte sa logged in , ak chcete komentovať.
Najnovšie komentáre