Zdarec, bratia a sestry!

Tak to som zase ja z druhej strany planety. Ani si to v podstate moc neuvedomujem, ze je to tak daleko. Chcem sa s vami zdielat o tom, ze moje usilie zohnat si nejaku pracu sa konecne stretli s uspechom, takze sa kazdy den ohrievam(doslova, je ta hafo teplo) v tovarni s menom Canadian Guide Rail. Ale pekne po poriadku.

Celych tych par mesiacov pred odletom som sa cudoval tomu, ze mi teta este nezohnala ziadnu pracu, ved co je na tom tazkeho, spytam sa na par miestach a je to! To som este nevedel, ze to tu funguje trochu inak nez v Skalici.

Teta sa v podstate cinila. Ked som prisiel, moj zivotopis poznala polka mesta, lebo teta ho dorucila vsade, kde sa len dalo. Hned rano po prilete som isiel na prve interview, vyplnil prvu z nescetneho mnozstva ziadosti o zamestnanie a rozdal prvy autogram. A precestoval prvych niekolko kilometrov tejto trasy. Od startu (prilet vo stvrtok vecer) az po ciel (prijatie do zamestnania v stredu poobede) som s tetou precestoval polku Winnipegu, keby som jej mal platit za benzin, tak by som mal problem…

Zhanal som sa po vsetkych moznych typoch prace, od sadenia stromkov, cez natieranie skol az po prezentovanie vyrobkov. Dokonca som bol prijaty do tej prace, kde som tomu typkovi nic nerozumel, co bol hlavny dovod, preco som sa na to potom vykaslal. Neviem, ako by som s nim pracoval, ked som ani poriadne nevedel, co hovori. A cely tento makretingovy job, prezentovanie vyrobkov, mal som ohladom toho velke pochybnosti, pretoze som nevedel, ci to vobec zvladam, ci na to moja anglictina staci. Cely rok som presedel na zadku, tak som chcel radsej robit nieco fyzicky. Velmi som chcel konkretne to malovanie skol, dokonca ma tam aj vzali, ale bolo to v ten isty den, ako som dostal tu pracu, ktoru aj robim.

Canadian Guide Rail je velka spolocnost, ktora vyraba suciastky na vytahy a ma dokonca pobocku aj v Ceskej Republike. Na interview bol taky celkom mlady a fakt pohodovy typek, porozpraval sa so mnou o vize a tak a ked som mu hovoril o svojich skusenostiach (od 14 som kazde leto pracoval v dvoch skalickych fabrikach na loziska), tak bol dost spokojny a nakoniec povedal, ze sa mu prihlasil este jeden Filipinec, ale ten nikdy manualne nepracoval, tak radsej zoberie mna. Tak som teraz mrte stastny, lebo mam cool plat

(11,69 dolácov za hodinu, pocital som tak s 9 – 10 a ak robim cez vikend, mam 19 dolacov za hodinu, co je uplne uzasne) a asi sa mi podari vyrobit dost penazi na to, aby som splatil dlhy a mal aj nieco navyse. Pracujem u vrtacky, takze stojim cely den u masiny a vkladam do toho suciastky a ono to vrta. Po pravde, je to skutocne makacka, vazne vycerpavajuce, pretoze tie kusy, co tam vkladam su velke a tazke a ked sa s tym clovek vlaci osem hodin, tak je to vazne zle. Este k tomu, americka pracovna doba, od osmej do pol piatej. Sice sa vyspim, ale nez pridem domov, osprchujem sa a nieco zjem, tak je pol siestej a den je v keli. Ale uz si pomaly zacinam zvykat.

Dnes bola moja prva sobota v zivote, co som bol v praci. Nastastie to brali fest pohodovo, dlhsie prestavky, no rush, takze sa to dalo prezit. Takze tak. Chvalim Pana, ze na mna zhliadol, ked som na Neho volal.

Okrem ineho, chcel som sa s vami zdielat o tom, ze je 07. 07. 2007 a je to dnes prave sedem rokov odvtedy, co som na svojom prvom krestanskom tabore v zivote prijal Ducha Svateho, takze mam v podstate dnes narodeniny. V Panovych ociach uz idem do skoly… teda dufam, ze som aspon tak povyrastol. Kedysi som sam v sebe spochybnoval svoje obratenie, pretoze som nezacal okamzite hovorit v jazykoch, moj zivot sa nejak radikalne nezmenil a tak. Postupom casu som ale pochopil, ze sa vo mne stala obrovska zmena, ktora sa sice neprejavila navonok hned, ale urcila smer celemu mojmu zivotu. Uz v tu taborovu noc, pamatam si to ako vcera, som vedel, ze odteraz az naveky patrim Panovi. Vtedy som sice este nevedel, co to znamena a co ma to bude stat, ale uvedomoval som si to a bola to vo mne zive a hrialo ma to. Citil som vo svojom vnutri neskutocne plno, akoby tam predtym nic nebolo, a potom zrazu tam bolo uplne vsetko. Chvalim Pana, ze za mna zomrel, ked som bol este hriesnikom. Chvalim Pana, ze teraz uz som svaty, hoci hresim kazdy den. Chvalim Pana, ze kraca po mojom boku a viem, ze sa nezakolisem, hoci mam niekedy strach a veci vyzeraju velmi tazko. Chvalim Pana, ze ma pozna a vie, co robi s mojim zivotom, hoci sa mi to niekedy nepaci. Chvalim Pana, ze som zivy, hoci som bol mrtvy. Mam vas rad a chybate mi. Budte pozehnani v mene Pana Jezisa Krista.

Rado